pondelok 16. decembra 2013

Zuzana Droppová - Telo (ukážka)

Naše vydavateľstvo publikovalo zbierku mladej slovenskej autorke - kyberpunkerke Zuzane Droppovej "Telo a iné kyberhrôzy". Prinášame vám ukážku z titulnej poviedky. 
Zbierku môžete bez DRM kúpiť na serveri ganxy, so sociálnym DRM na Palmknihách a na stránke http://rogerbooks.eu/ nájdete objednávku tlačenej verzie.


Telo


Najprv bolo veľmi dlho ticho.
Potom sa rozpípali prístroje.
Ako prvý sa mu vrátil sluch, po ňom nasledoval zrak. Išlo to len pomaly a neochotne.
Stav po výmene osobnosti poznal veľmi dobre. Spočiatku mával letmú nevoľnosť, no tá už dávno prešla. Teraz to bol stav blízky trom vodkám so štipkou syntetického morfínu.
Drogy mal rád. Vyfarbovali mu život ako omaľovánku a pritom si zachoval priam dokonalé zdravie. Telesné aj duševné.
Nikdy nebral nič primitívnejšie ako toxiká tretej generácie. Nevznikala na ne závislosť a takmer vôbec neboli zdraviu škodlivé.
Žena, na ktorú sa pozeral v zrkadle, bola veľmi krásna a veľmi obézna.
Vlasy mala naozaj dlhé a svetlé. Keď zaklonil krk úplne dozadu, zacítil, ako ho končeky šteklia na achilovkách.
Zdvihol hlavu a snovo sa zadíval na Lex nasťahovanú vo svojom tele, v rovnakom kresle na opačnej strane miestnosti. Miloval pohľad na vlastnú postavu a len nerád sa s ňou lúčil na niekoľko mesiacov.
Pred zákrokom si dvakrát overil platbu zálohy. Už o tridsať minút si podali ruky pred budovou centra výmeny osobností a s úsmevom vstúpili dnu do intoxikujúcej nádhery prísľubu splnených túžob.
Obom dali zvýšenú dávku snových sedatív, a keď sa prebudili, mali za sebou hotové kino nasetovaných vidín o sebe a novej budúcnosti.
Špičkovými psychológmi na mieru ušitý motivačný výlet do vlastnej hlavy o tom, ako sa na seba pozeráte do zrkadla, ste štíhly a preto aj veľmi krásny a dejú sa vám rôzne príjemné veci, ktoré sa vám na základe novonadobudnutej štíhlosti uskutočňujú a prežívajú oveľa lepšie.
Po prebudení klient necítil rozčarovanie, pretože bol odrazu v tele svojho slimmera a ten bol spravidla v dokonalej kondícii.
„Ako sa cítite?“ spýtal sa Perry hlbokým, smotanovým ženským altom.
„Výborne, ďakujem,“ odpovedala Lex, „a vy?“
„Tažko sa mi dýcha a srdce mi ide vytrhnúť.“
Sklopila mihalnice. „Prepáčte.“
„V poriadku. Som na to zvyknutý.“
Pomalým krokom sa priblížili k východu. Halou lenivo letelo niekoľko holo-reklám.
Pery sa priamo nechcel pozrieť ani na jednu. Vedel, že niektoré veľmi bohaté spoločnosti, už začínajú používať chytače pohľadu.
Pred vchodom sa rozlúčili, dokonca pridali i rozpačitý bozk na líce.
Lex sa išla ukázať priateľkám.
Perry išiel na osem rôznych miest. Všetky súviseli s chudnutím.

***

Prvá liposukcia trvala takmer 100 minút. Teraz stál pred obrovským zrkadlom a obzeral si Lexino telo. Vďaka opuchu po laserovom pálení lipidov bolo ešte väčšie než pred zákrokom. Všetko ho bolelo. Nebolo to strašné, ale aj tak to bol jeho najmenej obľúbený stav.
So zapraskaním kolien vstal a napustil si pohár vody. Mal odskúšané, že na najhoršie stavy prvé dva dni po liposukcii najlepšie zaberá cesta menšieho odporu. Dať si sedatíva a spať minimálne dva dni.
Otvoril dlaň a v bledých prstoch držal tri svietivo žlté tabletky. Miloval narkotický spánok. Bol hlbší, pokojnejší. Mal ho radšej než prirodzený. Lepšie sa uvoľnil a len pozvoľna sníval. Telo sa občas preberie, napije sa, vymočí a hneď má prehľad, ako na tom je. Inštinktívne, no pri tom múdro, sa väčšinou rozhodne pre ďalší spánok a takto odpočíva, až kým nie je pripravené začať cvičiť.
Posilňovať s telom, ktoré nepoznalo telesný pohyb prakticky nikdy, je takmer nadľudské úsilie. Kĺby zúfalo protestujú, bolia, zapaľujú sa. Cvičiť treba denne a dosť veľa. Stály príjem tekutín. Veľmi prísna diéta založená takmer výlučne na surovej zelenine.
Keď Perry po dlhom spánku vošiel do posilňovne, okamžite začul smiech z viacerých strán.
Nemusel ani okom šibnúť, aby spoznal jeho charakter. Posmešný, krutý smiech hovoril: A kde si bola doteraz, ty tučná guľa? Nemáš zrkadlo? Až vtedy prídeš, keď máš cez dvesto kíl?
Nevadilo mu to, poznal to. Chudol už toľkokrát. Necítil rozpaky. Ale vedel, že práve pre toto by Lex do posilňovne nikdy nešla. A nielen Lex, ale všetkých 305 ľudí, ktorých už schudol.
Vlastne ich nebolo 305, bolo ich 299. Žiaľ, za najneovládateľnejších šiestich už chudol dvakrát.
Schudnúť druhé masívne pribratie bolo oveľa ťažšie ako prvé. Pokožka zle reagovala, kosti a kĺby nechápali, prečo zase. V každom prípade bol pre to dôvod, lebo väčšina schudnutých brala svoju nečakanú štíhlosť ako koniec všetkým, hoc aj nedodržiavaným, predsavzatiam, sľubom a zákazom.
I keď boli slimmerove služby veľmi drahé, zákazníci si nemuseli nič oddrieť, vypotiť a ani odhladovať a história dávno potvrdila, že to, čo človek dostane zadarmo, si neváži.
Dokázali žrať tak nepríčetne, že mesačne naberali aj 12-14 kíl.
Jeho najextrémnejšej zákazníčke odovzdal nové, sotva šesťdesiat kilogramové telo koncom apríla a presne o rok, začiatkom mája, si Perryho opäť objednala so 119 kilovou nadváhou.
Opakovaných zákazníkov pribúdalo, ľudská spoločnosť sa rozvrstvila na vysoko špecializované druhy.
Perry si vyzliekol športový župan a všetkým odhalil monštruózne obézne ženské telo v obtiahnutom cvičebnom kostýme, tentoraz oranžovej farby. Miestnosťou sa ozvalo hí a potom rehot.
Šibko vyliezol na stacionárny bicykel a začal točiť nečakaným tempom. Po pár sekundách každý pochopil, že ide o slimmera, takže si ho už vôbec nikto nevšímal. Svaly ho boleli, kvapky z neho len tak lietali. Potil sa úplne všade, no nepovolil, nespomalil, neoddýchol si.
A takto to robil každý deň, až kým zákazník nevyzeral ako finalista tanečnej súťaže.
***